Kapustu očistiť, umyť, nakrájať, pridať soli, rasce, niekedy aj rozštvrtené jablko, dobre premiešať natlačiť do suda. Na vrch položiť pár doštičiek a zaťažiť nejakým závažím, kameňom, prikryť plachtou alebo vekom.

A jeden z divov sveta, fermentácia, sa mohla začať.

Približne po 6-8 týždňoch ochutnávka, podľa potreby sa ešte kapusta zaleje trochou vody, alebo naopak, ak kapusta pustila vody viac, tak sa z nej odčrpká.

Asi takto pripravoval kyslú kapustu aj môj otec a robil to výborne.

Polievka z kyslej kapusty, kapustnica, bola v našej rodine veľmi obľúbená, od môjho útleho detstva vlastne až dodnes bola a je neodmysliteľnou súčasťou jedál cez vianočné sviatky.

Otec hovorieval: „ Daj si, budeš zdravší…“ a šup kusisko surovej kyslej kapusty na tanier. Spočiatku som z intenzívnej chuti krčil nosom, neskôr som si aj surovú kapustu obľúbil ako všetci v rodine.

Je kyslá kapusta naozaj taká zdravá, ako hovoril otec, ako sa o nej všeobecne hovorí, píše?

Tu sú zistené fakty:

– predovšetkým kvasenie spôsobí vysoký obsah probiotických kultúr v kapuste. Je vedecky dokázané že najmä lactobacily a bifidofily v kvasených potravinách zlepšujú stav sliznice čreva

– fermentované potraviny významne zvyšujú obsah týchto probiotík v čreve, čím na jednej strane vytesňujú z čreva patogény ako napr. kvasinky a huby , najmä však významnou mierou prispievajú k zlepšeniu imunity. Ide predovšetkým o sližničnú imunitu, ktorá tvorí až cca 70-75% celkovej imunity človeka. A to je teda fakt dobrá správa!

– surová kyslá kapusta obsahuje na 100 gramov približne cca 90-110 mg vitamínu C (t.j. asi 110-135 % DDD), významné množstvo vitamínu B12 (ako dôsledok činnosti mikroorganizmov pri kvasení), vitamín K a vysoký podiel vlákniny

– už tieto údaje jednoznačne hovoria v prospech kyslej kapusty ako potraviny, ktorá nemá veľa konkurencie

Najzaujímavejšie sú však zistenia v oblasti prevencie a liečby jednej z najobávanejších chorôb.

Výskumami sa zistilo, že kapustová zelenina obsahuje látky, izokyanáty. Ak kapustu dobre pohryzieme, enzým myrozináza, ktorý sa nachádza na inom mieste v kapuste ako spomínaná látka, sa uvoľní z rastlinných buniek, spojí sa s izokyanátom a potom to prebehne nasledovne:

… izokyanát > glukorafanín > sulforafán …

Nepočuli ste ešte o týchto látkach?

Vôbec nevadí, lebo aj bez toho, aby sme ich poznali, sulforafán pôsobí ako inhibítor (látka znižujúca pôsobenie) niekoľkých faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku a priebehu rakoviny!

Toto sa zistilo viacerými výskumami. Tieto súvislosti skúmali aj dvaja vedci z Quebeckej univerzity v Kanade, pán Béliveau a pán Gingras, aj so svojím tímom a veľmi pekne a dobre to popísali v knihe „Výživa ako zbraň proti rakovine”. Táto kniha patrí v mojej knižnici k mojim najobľúbenejším.

Suforafán pôsobí liečebne aj profylakticky, v rámci prevencie.

A pre nás bonus navyše – sulforafán sa vo významnejšej miere tvorí aj pri konzumácii kyslej kapusty!

Účinky sulforafánu sa prejavujú predovšetkým pri surovej kapuste, lebo tepelnou úpravou sa jeho obsah rýchlo ničí.

Pre úplnosť uvádzam, že sulforafán môžeme získať najmä z brokolice , ale aj z kelu, karfiolu aj kalerábu.

Všetko potraviny, o ktoré na Slovensku nemáme núdzu!

Tam, kde je to možné, je potrebné ich konzumovať surové (s mierou!) alebo krátko povarené, pri dlhšej tepelnej úprave sa vzácne látky z nich rýchlo strácajú.

Preto aj napríklad naše národné jedlo, kapustnica, je síce chuťovo výborné ale obsah vyššie popísaných nutrientov je približne len 10-15% oproti surovej alebo kyslej kapuste.

Už dávnejšie som si položil otázku, ako bolo možné, že naši predkovia nie zriedka pracovali do vysokého veku na poli, okolo hospodárstva. A to bez výživových doplnkov, bez nejakej extra zdravotnej starostlivosti, so zlomkom sortimentu potravín, aké máme k dispozícii dnes.

Myslím, že kyslá kapusta výborne prispievala k celkovému zdraviu našich predkov, najmä k ich zdravej črevnej mikroflóre, ktorá je zvlášť dôležitá vo vyššom veku.

V rodinách sa kyslá kapusta často pripravovala na jeseň a pri dobrom skladovaní vydržala až do marca, apríla.
Kapustnica na desiatky spôsobov so širokou paletou chutí a vôní si vydobyla oprávnené popredné miesta v jedálničku našich mám a starých mám.

Je na škodu, že sa táto výborná potravina postupne vytráca z našich kuchýň.
A možno netreba ani tak veľa, aby sme sa k fermentovaným, vysoko prospešným potravinám na čele s kyslou kapustou, opäť vrátili.

Aby sme znovu objavili čaro jej nezvyčajnej chuti a dali možnosť našim bunkám byť o poznanie zdravšie.

S bylinou Ľubovník bodkovaný (Hypericium perforatum, lat.) som sa prvýkrát stretol ako malé dieťa na prázdninách u starej mamy na Litpove. Páčili sa mi jeho krásne, sýto žlté listy, mierne horkastá chuť čaju z neho, ktorý mi často pripravovala stará mama.

Túto bylinu sme zbierali popri Váhu, na okraji lúk. U starej mamy som výborne spával a jedlo mi chutilo tak ako nikde inde. To som vtedy ešte nevedel, že to hádam ani inak nemohlo byť.

Ľubovník bodkovaný patrí medzi menej známe a používané byliny, ale zaslúži si našu väčšiu pozornosť.
Veď posúďte sami :
– má spazmolytické účinky, pôsobí relaxačne v celom tráviacom trakte
– radí sa aj medzí stomachiká, triesloviny v ľubovníku majú protizápalové účinky na sliznicu žalúdku aj čriev
-jeho antiseptické účinky pomáhajú pri zápaloch hrdla a hrtana
– pôsobí ako cholagogum, podporuje vylučovanie žlče

Čo je však pri ľubovníku najzaujímavejšie, je jeho pôsobenie na CNS, konkrétne na neurotransmitery (látky, umožňujúce prenos nervových vzruchov) – serotonín, dopamín, kyselinu gama – aminomaslovú,

O serotoníne som písal aj v príspevku „Pohár mlieka.“ Na tomto mieste len zopakujem, že tento hormón sa vytvára najmä v mozgu, tiež aj v tráviacej sústave, ale odtiaľto sa nemôže dostať do mozgu kvôli veľkosti svojej molekuly.

Serotonín má množstvo účinkov, najviac je známy jeho vplyv na našu náladu (“hormón spokojnosti a šťastia“), ale ovplyvňuje aj tonus hladkého svalstva, príjem potravy, a čo je dôležité – je prekurzorom (predchodcom) spánkového hormónu melatonínu.

Výskumami sa zistilo, že existujú látky, ktoré bránia spätnému vychytávaniu serotonínu v mozgu a predlžujú jeho pozitívne pôsobenie na našu psychiku. Na tomto princípe sú vyvinuté lieky známe pod skratkou SSRI.

Pôsobením látok SSRI sa hladina serotonínu v mozgu znižuje pomaly, ba môže prispieť k jej vzrastu, samozrejme, ak sa postaráme o dostatočný prísun napr. tryptofánu v strave – a my sa potom cítime pozitívnejšie naladení.

Výskumami sa zistilo, že veľmi podobné účinky ako SSRI lieky majú najmä dva flavonoidy, ktoré sa nachádzajú v ľubovníku – hypericín a hypertrofín. Tie sa vo významnej miere uvoľňujú pri príprave čaju z ľubovníka.
A potom máme dobrú náladu priamo ukrytú v šálke takéhoto čaju :).

Môj pocit spred viacerých rokov ohľadom apetítu a najmä výborného spánku u starej mamy bol teda viac ako oprávnený.
Taktiež sa prikláňam k názoru Johna Virapa bývalého riaditeľa jednej veľkej farmaceutickej firmy, ktorý vo svojej knihe o liekoch „Vedľajší účinok – smrť!, píše“ (voľne napísané):
„Svojmu dieťaťu v prípade potreby by som nedal antidepresívum, ale čaj z ľubovníka.“

Buďme však rozvážni, v prípade potreby sa poraďme s lekárom, najmä ak užívame lieky z oblasti psychofarmák.

Počas dní s intenzívnym slnečným žiarením sa pitie čaju z ľubovníka nedoporučuje, môže mať fotodynamické (fotosenzibilujúce) účinky, ktoré sa prejavia v nadmernej, nefyziologickej pigmentácii pokožky.

Čaj z ľubovníka alebo tinktúra z neho má veľkú šancu prispieť k lepšiemu tráveniu, zlepšiť našu psychickú pohodu cez deň a večer napomôcť k pokojnejšiemu spánku.

Toto som si overil viackrát nielen u seba, ale aj v mojej rodine, ba dokonca aj u mojich vnúčat (ale pri malých deťoch s jeho dávkovaním treba byť nanajvýš opatrný!).

Keď si niekedy podvečer uchlipkávam ľubovníkového čaju, s vďačnosťou spomínam na moju mamu a starú mamu, ktoré mi pomohli spoznať (aj) túto výbornú bylinu :).