Je podvečer. Za oknom kuchyne začínajú na oblohe blikať prvé hviezdy. O chvíľu sa na stole objaví pre mňa pohár mierne teplého, skoro ešte peniaceho sa mlieka, čerstvo nadojeného od susedovie kravičky. Schuti ho vypijem, umyjem si zuby a šup do postele! O chvíľu príde za mnou moja dobrá mama a prečíta mi rozprávku. Potom mi dá na čelo bozk, láskavo sa na mňa usmeje a ja zaspím spokojným, hlbokým spánkom.
Prešlo niekoľko rokov. V našej domácnosti pribudol televízor, vtedy sa dal kúpiť iba s čiernobielou obrazovkou, na farebný by sme aj tak nemali peniaze.
Televízne vysielanie bežalo iba pár hodín za deň. S úžasom som sledoval, ako na televíznej obrazovke ožívali postavičky mojich obľúbených rozprávok – O Maťkovi Klinčekovi, Lolek a Bolek, Kocúr v čižmách.
Mama si postupne obľúbila sledovanie divadelných pondelkov. Raz som si prisadol ku nej a pozeral s ňou „Dobrodružstvo pri obžinkoch“. Bol to iný svet ako rozprávky o mojich obľúbených detských postavičkách. Bol to svet dospelých a mama najprv váhavo, no potom častejšie mi povolila niektoré inscenácie pozerať spolu s ňou.
Pomedzi repliky hrdinov na obrazovke mi sem-tam pošepla vysvetlenie, alebo sa so mnou podelila o dobrú náladu. Vtedy sa zasmiala drobným smiechom, podfarbeným jej mäkkým hlasom a dobrá nálada sa preniesla aj na mňa.
Postupne som si obľúbil našich hercov – Machatu s jeho chýrnym zamatovým hlasom, Dibarboru a jeho potmehúdsky pohľad, Kvietika, z ktorého vždy prúdila akási zvláštna sila, Kráľovičovú s jej nenapodobiteľnou, krásnou slovenčinou a viacerých ďalších.
Tento nový svet predo mnou otváral nedozerné šíravy. Miestami ma z toho všetkého premkli obavy, ale potom som sa upokojil, mal som pri sebe mamu a určite aj otec mi pomôže spoznávať svet týmto spôsobom. Niekedy som dialógom nerozumel, ale za pomoci mamy som prijímal nové myšlienky, postupne prichádzali aj odpovede na niektoré otázky.
Vtedy sme ešte spávali všetci piati v jednej izbe. Otec aj s bratmi za ten čas, čo sme s mamou pozerali inscenácie, hrali v kuchyni karty, počúvali rádio alebo si čítali knižky. Aj na konci takýchto večerov ma čakal pohár mlieka, pohladenie od mamy a pokojný, hlboký spánok.

***

To bolo pred viacerými rokmi. Tieto spomienky sa mi v mysli vynárajú, keď čítam niektoré dávne recepty na dobrý spánok a mlieko sa v nich objavuje tiež, nie zriedka dochutené aj malou lyžičkou medu.

Spánok ovplyvňuje viacero vecí, o mnohých vieme – miera stresu cez deň či večer, neskoré sledovanie televízie a ťukanie do mobilu, druhy jedál, jednoducho mnoho faktorov.
Ale mlieko?

Na začiatok si v krátkosti povedzme, že na spánok bezprostredne vplýva spánkový hormón – melatonín. Na jeho tvorbu vplýva aj ďalší hormón serotonín, hormón „pokoja“. A tvorbu serotonínu nemalou mierou ovplyvňuje tryptofán, esenciálna aminokyselina, ktorú si telo nevie vytvoriť.
A práve tento tryptofán sa nachádza aj v mlieku.
Cesta tryptofánu z krvi do mozgu nie je však taká jednoduchá. Predovšetkým musí byť „voľný“, nesmie byť príliš viazaný transportnou bielkovinou albumín, toto pozitívne ovplyvňujú mastné kyseliny (tuk), ktoré do určitej miery zabraňujú viazanie tryptofánu na albumín.
Tryptofán sa musí dostať do mozgu cez hematoencefalickú bariéru, ktorá oddeľuje mozog a krvný obeh. A v tejto bariére môže byť „tlačenica“, konkrétne o vstup do mozgu „súťažia“ niektoré ďalšie aminokyseliny, tiež esenciálne – leucín, izoleucín, valín.
A tu prichádza na pomoc – inzulín. Je všeobecne známe, že tento hormón sa vylučuje do krvi pri zvýšení glukózy v krvi, čo býva najčastejšie odrazom konzumácie sacharidov. Zvýšený inzulín v krvi sa podieľa aj na zvýšenom transporte vyššie uvedených aminokyselín do svalstva a tryptofán má väčšiu šancu dostať sa do mozgu.

Všetko pekne do seba zapadá. A výsledok?
Ak skonzumujeme jedlo, ktoré obsahuje dostatok aminokyseliny tryptofán, aspoň s troškou tukov a sacharidov s vysokou pravdepodobnosťou podporíme tvorbu serotonínu v mozgu a v prípade večerných hodín následne aj melatonínu.

Na tému „mlieko a spánok“ nie je veľa vedeckých výskumov. Všeobecne sa prijal úsuz, že dobrý spánok po pohári mlieka má len psychologické pozadie.

Mám však na tento postoj odlišný názor:
– napriek tomu, že v mlieku sa nachádza relatívne málo tryptofánu, v dvoch decilitroch približne sto miligramov, jeho biologická dostupnosť oproti iným potravinám je omnoho lepšia
– obsah tryptofánu na sto gramov potraviny sa pohybuje v horných hraniciach dvesto až osemsto miligramov (syry, hydina, bravčové mäso, najmä živočíšne bielkoviny, sem-tam fazuľa, šošovica,…) a vo večerných hodinách konzumovať takéto potraviny je zvlášť problematické
– deti vo všeobecnosti potrebujú pre svoju zdravú existenciu približne dva až trikrát menej živín ako dospelý
– takže keď to spočítame, dva decilitre mlieka obsahujú dvesto až tristo miligramov tryptofánu, čo je porovnateľné s obsahom tryptofánu v sto gramoch morčacieho mäsa, mimochodom u ktorého bola výskumom preukázaná zvýšená ospalosť u dospelých konzumentoch, avšak pri konzumácií aj určitého množstva sacharidov
– v dvoch decilitroch mlieka sa okrem známeho vápnika (približne dvestodvadsať miligramov) tiež nachádza aj tuk (asi osem gramov) a sacharidy, najmä vo forme laktózy (tiež asi osem gramov), navyše sa v ňom nachádza horčík, kobalamín (vitamín B12), riboflavín (vitamín B2), ktoré prispievajú k správnej funkcii psychiky
– vyššie popísané metabolické cesty: tryptofán, serotonín, melatonín sú všeobecne vedecky prijaté fakty vrátane vplyvu sacharidov (inzulínu) na zlepšenie biologickej dostupnosti tryptofánu pre mozog

Pohár mlieka vo večerných hodinách, pravdepodobne, nebude veľmi citeľný pre zaspávanie dospelého človeka, ale som názoru, že naše mamy a staré mamy mali pravdu, že trošku zohriate mlieko osladené maličkou lyžičkou medu naozaj prispieva k dobrému spánku malých detí.

Keď rozmýšľam o týchto otázkach, tak mi niekedy napadá, či na rýchle zaspávanie a pokojný spánok nemá napokon najväčší pozitívny vplyv pohladenie blízkej, milujúcej osoby.

Asi to bude napokon jedno s druhým…

Pozrite si úvodný článok ku tejto téme a ďalšie príbuzné články.