Niekedy sa mi zdá, že žijeme uprostred pomyselného matrixu, v ktorom sa pomaly stiera hranica medzi skutočnosťou a predstavami. K tomu podstatnou mierou prispievajú informácie, ktoré sa na nás valia z každej strany.
Vo výžive nie je tomu inak.
Zaručené recepty a výživové doplnky sľubujú v priebehu niekoľkých dní odstránenie chorôb, ktoré nás sužujú dlhé roky.
Veda nám však dáva nástroje, ako vyčleniť z týchto sľubov zrniečka pravdy a potom s väčšou pravdepodobnosť nám môžu pomôcť pri zlepšení zdravia.
K tomu treba niekedy tiež pripočítať osobné skúsenosti.
Vedci však miestami zašli tak ďaleko, že dávne skúsenosti našich mám a starých mám v oblasti stravy a zdravia môžu byť z vedeckého hľadiska prijímané s nedôverou, dokonca až s úplným odmietnutím.
Ako najčastejší argument sa môže javiť fakt, že na potraviny a recepty našich predkov nie je dostatok vedeckých dôkazov, klinických štúdií, v ktorých by sa podľa dohodnutých pravidiel veci skúmali a potom vecne zhodnotili. Pritom je však na druhej strane zaujímavé, že moderná veda skúma aj potraviny a viacero látok, ktoré sa v nich nachádzajú.
Takáto veda je ľudstvu však k dispozícii niekoľko desiatok rokov.
A čo dovtedy? Ako ľudia žili, ako sa stravovali? Bolo všetko len pokus-omyl, alebo boli k dispozícii skúsenosti a postupy, ktoré zvyšovali šancu na zlepšenie či udržanie zdravia, fyzickej výkonnosti? Veď napokon naši predkovia tvrdo pracovali na poliach, okolo gazdovstva a v lese takmer každý deň.
V nasledujúcich príbehoch vám ponúknem cez prizmu mojich osobných zážitkov, najmä z raného detstva, spojenie dvoch svetov – skúsenosti našich predkov a vedecký svet.
Vyberiem niekoľko známych potravín, jedál a bylín, ktoré popíšem v duchu náuky o výžive a príbuzných oblastí.
Tieto príbehy budú aj mojím poďakovaním spojeným s obdivom k múdrosti našich predkov.
